Pohľad na medailérsku tvorbu sochára a pedagóga Rudolfa Pribiša

Týmto príspevkom chceme si uctiť život a dielo nášho uznávaného sochára, medailéra a pedagóga Rudolfa Pribiša pri príležitosti stopiateho výročia od jeho narodenia. V krátkosti sa zmienime o jeho živote a hľadaní cesty k umeniu, ktoré potom dominovalo v jeho žití. Počas štúdia na Akadémii výtvarných umení v Prahe ho výrazne ovplyvnil profesor Otakar Španiel, čo sa potom zvlášť odrazilo v jeho medailérskej tvorbe, z ktorej tu prezentujeme niektoré ukážky. Jeho medaily, z ktorých značná časť je venovaná niektorým naším vysokým školám, sú ozaj skvostom a plnia dôstojným spôsobom účel, ktorému mali slúžiť. Ako pedagóg odovzdával svoje umelecké a praktické poznatky súvisiace s reliéfnou tvorbou svojim študentom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Absolventi jeho ateliéru si ho poctili pri nedožitom stom výročí jeho narodenín výstavou v roku 2013 v Kremnici, čím mu vzdali vďaku a úctu k jeho tvorbe, ale aj k tomu, čo od neho získali pre svoju umelecké napredovanie a smerovanie v reliéfnej tvorbe.

Pohľad na medailérsku tvorbu sochára a pedagóga Rudolfa Pribiša

Postrehy z jeho života a tvorby

Rudolf Pribiš sa narodil 19. marca 1913 v rodine pernikárskeho majstra, ktorá žila v mestečku Rajec pokojným a usporiadaným životom. Po základnej škole, ktorú absolvoval v svojom rodnom mestečku, nasledovalo štúdium na gymnáziu v Trenčíne, kde sa uňho prejavil vzťah k poznaniu, tvorbe a umeniu.

Jeho cesta k umeniu bola kľukatá, ale v konečnom dôsledku úspešná. Už počas gymnaziálneho štúdia v Trenčíne v rokoch 1924 – 31 sa paralelne venoval medovnikárstvu, v ktorom získal aj učňovský list. Po ukončení reálneho gymnázia začal študovať medicínu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, ale jeho túžba po umení ho viedla k rozhodnutiu zanechať toto štúdium a odisť do Prahy v roku 1934.

Tu na ČVUT Praha a na Akadémii výtvarných umení v Prahe absolvoval základy sochárskej a medailérskej školy pod vedením špičkových pedagógov, z ktorých výrazne ho ovplyvnil Otakar Španiel. Pre povinnosti s vojenskou prezenčnou službou musel v roku 1937 prerušiť štúdium a vrátiť sa do Bratislavy. Po jej absolvovaní v roku 1939 pracoval jeden rok na oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave. V rokoch 1940 – 1945 našiel si ateliér a ako slobodný umelec sa venoval komornej plastike. Patril k najmladším sochárom Generácie 1909. V roku 1945 bol spoluzakladateľom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta a naďalej pôsobil ako slobodný umelec. V sochárstve nadväzoval na modernú impresionistickú tradíciu, ale jeho snahou bolo aj využitie a zhodnotenie princípov antiky a klasicizmu v reliéfnej forme.

Získané poznatky svojej tvorby sa rozhodol odovzdávať pri výchove mladších generácií, čo ho viedlo na nové pôsobisko a tým sa stala Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave. Tu nastúpil roku 1950 ako odborný asistent, ale v roku 1952 sa už stal docentom a o šesť rokov neskoršie profesorom. Pedagogická práca a jeho umelecké ambície mu otvárali cestu k novým obzorom, ktoré dokázal realizovať ako rektor tejto inštitúcie v dvoch funkčných obdobiach, a to v rokoch 1963 – 68 a 1971 – 74 ( Mihálik, 1974).

Pokiaľ ide o jeho dielo možno ho rozdeliť na tri časti. Prvá časť je zameraná na komorné plastiky, ktoré realizoval v prvej polovici 40. rokoch , druhou sú monumentálne pomníkové diela a treťou reliéfne práce od veľkých reliéfov spojených s architektúrou až po medaily. Zúčastnil sa mnohých kolektívnych a samostatných výstav výtvarného umenia doma i v zahraničí (Haimann, 2006), kde jeho práce boli vysoko cenené po umeleckej stránke. Po krátkom zhodnotení života a diela Rudolfa Pribiša možno konštatovať, že patrí medzi významných slovenských sochárov a medailérov 20. storočia. Jeho plodný život sa ukončil 3. 7. 1984 v Bratislave, kde na cintoríne odpočíva večným spánkom.

Výber z jeho medailérskej tvorby

Zhoda náhod spôsobila to, že dvaja naši poprední sochári a medailéri v rovnakom období študovali na Akadémii výtvarných umení v Prahe a výrazne boli usmernení v svojom umeleckom dianí školou profesora Otakara Španiela. Andrej Peter výrazne ovplyvnil úroveň medailérskej tvorby v samotnej mincovni v Kremnici a Rudolf Pribiš svojou tvorbou a odovzdávaním poznatkov na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Ako medailér sa Rudolf Pribiš zapísal do dejín našej vizuálnej kultúry realizáciami vysokoškolských medailí pre Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, Vysokú školu múzických umení v Bratislave, Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vysokú školu dopravnú v Žiline, ale aj s iným zameraním. Po počiatočnom dramaticky komponovanom a modelovanom sochárskom artefakte sa prepracoval na názorové pozície novoklasicistickej racionálnej sochárskej skladby, v ktorej si vypracoval charakteristickú výrazovú skratku v reliéfnej i medailérskej tvorbe. V ďalšej časti prezentujeme výber jeho medailérskych skvostov.

Poznámka: Pri popise medailí sú použité tieto skratky - vysvetlivky: a. – averz, r. – reverz, j. – jednostranná, B – bronz, T – tombak, pAg – postriebrená, Ag – strieborná, pAu – pozlátená, paB – patinovaný bronz, paT – patinovaný tombak, Ø – priemer.

Popis medailí a ich zobrazenie

1. Medaila Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Výrobca Mincovňa Kremnica 1959. Medailér: Rudolf Pribiš. Medaila: a., r., paT, Ø 67 mm. Medaila bola razená na počesť otvorenia tejto vysokoškolskej inštitúcie pri príležitosti jej 10 ročného trvania.

VŠVU 1949VŠVU 1949

2. Medaila Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Výrobca Mincovňa Kremnica 1964. Medailér: Rudolf Pribiš. Medaila: a., r., paT, Ø 70 mm (obr. 2). Medaila bola razená na počesť otvorenia tejto vysokoškolskej inštitúcie pri príležitosti jej 15 ročného trvania.

VŠMU 1949VŠMU

3. Medaila Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika. Výrobca Mincovňa Kremnica 1974. Medailér: Rudolf Pribiš. Medaila: a., r., paT, Ø 68 mm.

Právnická fakulta Univerzity P. J. ŠafárikaPrávnická fakulta Univerzity P. J. Šafárika

4. Medaila Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 25. výročie založenia. Výrobca Mincovňa Kremnica 1984. Medailér: Rudolf Pribiš. Medaila: a., r., paT, Ø 87 x 60 mm.

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, KošiceUniverzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice

5. Medaila Vysokej školy dopravnej v Žiline. Výrobca Mincovňa Kremnica 1967. Medailér: Rudolf Pribiš. Medaila a., r., paT, Ø 70 mm (obr. 8). Medaila bola razená dodatočne na počesť jej premenovania v roku 1962 na VŠD v Žiline.

Vysoká Škola Dopravy a Spojov, Žilina 1962Vysoká Škola Dopravy a Spojov, Žilina 1962

6. Medaila Vojenskej fakulty Vysokej školy dopravnej v Žiline. Výrobca Mincovňa Kremnica 1969. Medailér: Rudolf Pribiš. Medaila a., r., paT, Ø 70 mm.

Vojenská Fakulta VŠDS Žilina 1962Vojenská Fakulta VŠDS Žilina 1962

Vo svojej medailérskej tvorbe sa venoval predovšetkým problematike súvisiacej so školstvom, vedou, výskumom a umením, ale aj pamiatke SNP, oslobodenia a pod. Okrem medailí vytvoril pre uvedené vysoké školy aj insígnie, ktoré sú obdobne spracované na vysokej umeleckej úrovní (Haimann, 2006). Je zaujímavé to, že pre potreby Slovenskej akadémie vied v Bratislave vytvoril medaily v spolupráci so svojim spolužiakom Andrejom Petrom, s ktorým si rozumeli ľudsky, ale aj umelecky.

NBS – Múzeum minci a medailí Kremnica a Združenie medailérov Slovenska realizovali na jeho počesť v roku 2013 výstavu „Žiaci profesora Rudolfa Pribiša k 100. výročiu narodenia. Súčasťou výstavy bola aj memoriálna expozícia jeho diel, kde výrazné zastúpenie mala medailérska tvorba. Týmto podujatím vzdali poctu svojmu pedagógovi, jednej zo zakladateľských osobností Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.

Záver

V našom príspevku venujeme pozornosť predovšetkým jeho medailérskej tvorbe, ktorej položil nové základy a jeho pričinením vyrástla aj rada popredných slovenských medailérov, ktorí postupne posúvajú medailérsku tvorbu na ešte vyššiu úroveň, a to aj vďaka slobodným umeleckým pohľadom, ale aj novým technickým a technologickým možnostiam našej mincovní v Kremnici. Nakoľko Rudolf Pribiš bol aj sochárom, tak aspoň niekoľkými slovami sa vyjadríme aj k tejto jeho tvorbe. Po počiatočnom dramaticky komponovanom a modelovanom sochárskom artefakte sa prepracoval k novoklasicistickej racionálnej sochárskej tvorbe, ktorú neskôr uplatňoval v reliéfnej i medailérskej tvorbe. Slovenské sochárstvo po druhej svetovej vojne obohatil o schopnosť výtvarne kódovať do reliéfnej sústavy dôležité historické udalosti, napríklad v pomníku SNP pre Prievidzu, na vonkajších i vnútorných dverách obradnej siene na Slavíne, v reliéfe pre nádvorie Múzea SNR 1848 na Myjave a v iných sochárskych dielach. Okrem vlastnej tvorby je treba mať na pamäti, že výrazne sa podieľal na rozvoji a napredovaní nášho umeleckého školstva.

Autor: Ing. Jozef Slavkovský, CSc., Slovenská numizmatická spoločnosť pobočka Košice a Dejepisný spolok v Košiciach.

Diskusia

(0 komentárov)

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.

Prihlásenie

Tieto internetové stránky používajú cookies. Bližšie informácie o použitých súboroch cookies a ako aj ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady spracovania osobných údajov.