Ján Koniarek - zakladateľ moderného chápania sochárstva na Slovensku.

Významnou osobnosťou slovenského sochárstva prvej polovici 20. storočia bol Ján Koniarek, ktorý je pokladaný za zakladateľa našej modernej sochárskej tvorby. Po štúdiách v Budapešti, Ríme a Mníchove pôsobil na výtvarnej škole v Belehrade, kde okrem pedagogickej práce aj tvoril. Za desaťročného balkánskeho pobytu vytvoril portréty štátnych predstaviteľov a monumentálne plastiky, z ktorých sa zachovalo iba torzo. Príčinou bola prvá svetová vojna. Po vojne sa vrátil na Slovensko a od roku 1924 jeho domovom bola Trnava. Tu jeho tvorba dosiahla vrchol.

Ján Koniarek - zakladateľ moderného chápania sochárstva na Slovensku.

Po vzniku Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave pôsobil na nej ako pedagóg v rokoch 1939 – 1941. Za svoju celoživotnú sochársku tvorbu bol v roku 1942 ocenený národnou cenou. Ján Koniarek závažným spôsobom prispel k rozvoju moderného chápania plastiky a monumentálnej tvorby na Slovensku, a tak ovplyvnil tento vývoj umenia u nasledujúcich generácií.

Pohľad na jeho život a dielo

Sochár Ján Koniarek sa narodil v obci Voderady pri Trnave 30. januára 1878 v učiteľskej rodine. Táto skutočnosť, ale aj vzťah k umeniu ho od detských rokov viedli k tomu, že v roku 1893 opúšťa strednú školu v Trnave a odchádza do Budapešti, kde začína študovať na umeleckopriemyselnej škole. Po troch rokoch opúšťa túto školu a odchádza do Ríma, kde sa venuje štúdiu sochárstva, ale aj medicíne. Roku 1898 sa vracia do Budapešti, kde absolvuje majstrovskú sochársku školu vedenú Alojzom Stroblom. Tu získal okrem teoretického poznania aj potrebnú sochársku prax. Avšak túžba po ďalšom poznaní ho viedla do Mníchova, kde pod vedením profesora von Rühmanna ukončil svoje odborné štúdia. Takto získal prehľad o európskom sochárstve, ale aj o celkovom spoločenskom dianí. Práve v Mníchove sa uňho prebúdza slovanské povedomie, a tak po skončení štúdií odchádza do Srbska. Tu pôsobil ako pedagóg na Umeleckej škole v Belehrade a zároveň sa zapojil do portrétnej, ale aj monumentálnej sochárskej tvorby. Jeho desaťročný balkánsky pobyt sa končí začatím prvej svetovej vojny.

Po vojne, v ktorej ako vojak rakúsko-uhorskej monarchie utrpel aj zranenie, sa vrátil domov, aby sa naplno začal venovať umeleckej tvorbe. Najprv začal tvoriť v rodných Voderadoch, ale tu bol dosť izolovaný, takže v roku 1924 sa usadil v Trnave, kde žil a tvoril až do svojej smrti. Od návratu na Slovensko si mnoho sľuboval, ale realita bola zložitejšia. Napriek týmto pomerom sa dokázal presadiť a vytvoriť priaznivú klímu pre umeleckú sochársku tvorbu, čo neskoršie ocenil aj Fraňo Štefunko (1955) v knihe rozpomienok o tomto umelcovi. Smelo možno povedať, že Ján Koniarek, ktorého ľudské a umelecké osudy boli spojené so Srbskom, si uvedomoval nové možnosti na Slovensku po vzniku Československej republiky. Budovanie pomníkov sa stalo zákonitým výsledkom potreby sebauvedomenia národného a spoločenského jestvovania. Po výrazných úspechoch v tejto práci a vzniku Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave sa stáva docentom pre modelovanie na výtvarnom oddelení tejto vzdelávacej inštitúcie. Dochádzal tam z Trnavy vlakom. Hoci ho pedagogická práca nesmierne napĺňala, pretože mal priaznivý vzťah k mladej generácii, po úraze v roku 1941 sa jej musel vzdať. Potom už tvoril v svojom ateliéri iba menšie plastiky a žil utiahnuto. Trnavský cintorín sa stal miestom jeho trvalého odpočinku.

Pri pohľade na jeho tvorbu možno povedať, že Ján Koniarek patrí k tým našim sochárom, ktorí začali umelecky tvoriť v prvých rokoch 20. storočia. Avšak na Slovensku pôsobil až po prvej svetovej vojne, čiže po vzniku Československa. Počas svojich štúdií sochárstva prešiel od ideálu novobaroka cez poznanie romanticky zafarbeného akademizmu a secesie, čo sa postupne odrážalo aj v jeho vlastnej tvorbe, až k modernejším výrazovým formám. Po návrate do vlasti začal sochárske diela realizovať na rozhraní medzi secesiou a impresionizmom, čo aplikoval v plastikách a zvlášť v oblasti monumentálneho sochárstva. V jeho pomníkovej tvorbe možno vymedziť v podstate dva námetové okruhy. Jeden je zameraný na pomníky padlým v prvej svetovej vojne a druhý na pomníky národným buditeľom. Tvorbu v tomto smere predstavuje Pomník padlým pre Trnavu, odovzdaný verejnosti roku 1929 (obr. 1). Nachádza sa v parku Antona Bernoláka a bol realizovaný ako pamiatka na 236 obyvateľov Trnavy, ktorí zomreli v bojoch počas prvej svetovej vojny. Bronzová socha muža so zlomeným mečom je umiestnená na podstavci z umelého kameňa, kde sú zvečnené aj mena obetí. Z pomníkov národným dejateľom bol realizovaný ako prvý pomník básnika Jána Hollého pre jeho rodisko Borský Mikuláš v roku 1929 (obr. 2). Pre novostavbu evanjelickej fary v Martine realizoval reliéf Slovenského memoranda v Martine v rokoch 1931 – 33. Vrchol jeho monumentálnej pomníkovej tvorby predstavuje pomník Antona Bernoláka v Trnave, ktorý bol odovzdaný verejnosti v roku 1937 (obr. 3). V závere svojej sochárskej tvorby vytvoril Ján Koniarek pomník venovaný kapitánovi Jánovi Nálepkovi – Hrdinovi Sovietskeho zväzu (obr. 4), ktorý bol však odhalený až dva roky po autorovej smrti v roku 1954. Bronzová socha nadživotnej veľkosti umiestnená na travertínovom podstavci sa nachádza v západnej časti mestského parku v Spišskej Novej Vsi.

Ján Koniarek  Ján Koniarek                                                                 Obr. 1                                                                                            Obr. 2

Ján Koniarek     Ján Koniarek

                                                     Obr. 3                                                                                        Obr. 4

Portrét, reliéfna plastika aj voľná komorná tvorba boli jeho doménou. V portrétnej tvorbe tvoril na objednávku, ale aj z vlastnej iniciatívy ľudí z jeho okolia a nakoniec sú to symbolicko-alegorické portréty (napr. hlava Jána Krstiteľa z roku 1906). Pri celkovom hodnotení sochárskeho diela Jána Koniarka možno konštatovať, že aj napriek nepriazni doby, ktorá spôsobila jeho oklieštenie, sa jeho dielo aj tak stalo určitým základom moderného slovenského sochárstva. Vo svojej tvorbe prekonal cestu od akademizmu k prírode, človeku a realite (Belohradská, 1976).

Po úmrtí Jána Koniarka pripravila SNG na prelome rokov 1953/54 reprezentačnú retrospektívnu výstavu pod názvom Jozef Hanula, Ján Koniarek – umelecký odkaz, na ktorej predstavili kolekciu 54 sochárskych diel. Stať o Koniarkovom umeleckom odkaze uverejnená v katalógu výstavy bola z pera Karola Vaculíka. V stálej výstavnej expozícii národnej galérie venovali Koniarkovmu dielu samostatnú expozíciu so sumarizujúcim pohľadom na umelcovo sochárske dielo.

Na počesť významnej osobnosti slovenského sochárstva Jána Koniarka, ktorý žil a tvoril v Trnave v rokoch 1924 – 1952, vznikla v roku 1976 Galéria Jána Koniarka v Trnave. Od roku 2002 je tu vystavená stála expozícia „Umelecký odkaz Jána Koniarka".

Niekoľko slov k prezentácii jeho tvorby vo filatelii a medailérstve

Zásluhou Galérie Jána Koniarka v Trnave sa podarilo postupne dobudovať jeho stálu expozíciu a zároveň priblížiť jeho dielo verejnosti. Výrazne sa to realizovalo cez filateliu. Pokiaľ sa týka jeho medailérskej tvorby, možno konštatovať, že tej sa venoval okrajovo, pretože bol monumentálnym sochárom, tvorcom portrétov a plastík. Ako významný sochár a predstaviteľ moderných trendov v tomto umení mal cit pre kompozíciu a zároveň bol kvalitným výtvarníkom, ale zvládal modelovať aj v miniatúrnej podobe, čo vyžaduje medailérska tvorba. O tomto type jeho tvorby som našiel zmienku v knihe (Haimann, 2006), kde sú zmienené dve jeho diela: medaila Jubilejné slávností v Nitre – knieža Pribina 1933 (70 mm); a plaketa Bedřich Smetana 1937 (60 x 60 mm).

Pribinove slávnosti v NitrePribinove slávnosti v Nitre

Pribinove slávnosti v NitrePribinove slávnosti v Nitre

Okrem ukážky zo sochárskej tvorby tu prezentujeme aj poštovú známku Ján Koniarek (1878 – 1952), ktorá zobrazuje bronzovú bustu Jána Krstiteľa. Známka bola vydaná Slovenskou poštou, a. s., v roku 2012 ako „Spoločné vydanie so Srbskom".

Ján Koniarek Ján Koniarek

Súčasne s poštovou známkou pošta vydala obálku prvého dňa (FDC) s pečiatkou, dátumom 13. 4. 2012 a domicilom Trnava. Ústredným motívom prítlače na FDC je figúra ženy pochádzajúca tiež z dielne J. Koniarka. Námetom FDC pečiatky je motív vojaka s alegóriou vlasti prevzatý z Koniarkovej medaily „Pro patria". Autorom líniových rozkresieb známky, kupónu a FDC je akad. mal. Martin Činovský, autorom rytiny známky a FDC je František Horniak. FDC vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s., technikou oceľotlače z plochej platne.

Záver

Napriek snahe sa nám nepodarilo získať viac informácií o medailérskej tvorbe nášho popredného sochára Jána Koniarka, ktorý je pokladaný za zakladateľskú osobnosť moderného trendu sochárstva na Slovensku. Z uvedeného dôvodu sa v stručnej forme zmieňujeme o jeho žití a sochárskej tvorbe, ktorá je ozdobou Trnavy, ale aj iných miest. Mesto Trnava má od roku 1976 Galériu Jána Koniarka, ktorou prezentuje verejnosti jeho tvorbu, ale aj umeleckú tvorbu celkovo. Výsledkom zahraničnej spolupráce bolo vydanie poštovej známky spolu so Srbskom, kde Ján Koniarek jedno desaťročie pôsobil ako pedagóg a sochár – umelec. Záverom možno konštatovať, že bol kľúčovou osobnosťou v slovenskom sochárstve prvej polovice 20. storočia a cez poznanie jeho diela vedie cesta k poznaniu našej modernej sochárskej tradície.

Literatúra

Štefunko, F.: Ján Koniarek, črty o jeho živote a diele. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1955. Belohradská, Ľ.: Ján Koniarek. Bratislava: Pallas, 1976. Bartošová-Pinterová, Z.: Ján Koniarek – súborné dielo (katalóg výstavy). Bratislava: Slovenská národná galéria, 1978. Bartošová, Z., Belohradská, Ľ., Rajčevič, U., Valová M. K.: Sochár Ján Koniarek. Trnava: Galéria Jána Koniarka v Trnave a Občianske združenie Trnavské fórum ´89, 2007.
Haimann, P., 2006: Slovník autorů a zhotovitelů mincí, medailí, plaket, vyznamenání a odznaků se vztahem k Čecám, Moravě, Slezsku a Slovensku (1505 – 2005). Nakladatelství Libri, Praha, 582 s. (s. 275).
http://www.healthnet.sk/koniarek/index.html
https://www.gjk.sk/sk/aktivity/archiv-aktivit/2012/inauguracia-znamky/
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/98/Ruzomberok_Plastika_nad_portalom_zakladnej_skoly.jpg
http://www.muzeum.sk/?obj=galeria&ix=gjkt

Autor: Ing. Jozef Slavkovský, CSc., Dejepisný spolok v Košiciach a Slovenská numizmatická spoločnosť pobočka Košice. e-mail: jozef.slavkovsky@gmail.com

Diskusia

(0 komentárov)

Prihlásenie

Tieto internetové stránky používajú cookies. Bližšie informácie o použitých súboroch cookies a ako aj ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady spracovania osobných údajov.