Medailérska tvorba Antona Háma

Kremnica ako mesto baníkov a minciarov prežívalo svoju slávu v uplynulých storočiach, ktorá však bola podložená náročnou prácou. Baníci vďaka priaznivým geologickým podmienkam Kremnických vrchov sa podieľali na ťažbe drahých kovov zlata a striebra. To viedlo k tomu, že panovníkom Karolom Róbertom z Anjou tu bola založená v roku 1328 mincovňa. Kremnická mincovňa patrí medzi tri najstaršie mincovne sveta. Napriek určitým ťažkostiam, ktoré vyplývali zo zmien štátoprávnych a iných sa menila jej pozícia. V 16. storočí sa dostala pod priamu správu Viedne a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 bola spravovaná ministerstvom financií v Budapešti.

Medailérska tvorba Antona Háma

Po vzniku Československa v roku 1918 prešla postupnou rekonštrukciou a stala sa jedinou mincovňou v štáte. Túto úlohu plní aj po vzniku Slovenskej republiky od roku 1993.

Po zániku ťažby drahých kovov v 70-tych rokoch minulého storočia možno konštatovať, že Kremnica v súčasnosti je už iba minciarske mesto. Mincovňa v Kremnici má bohatú tradíciu, ktorú udržujú svojou kvalitou práce aj súčasní jej pracovníci. Práve jednému z tých, ktorí v ťažkom období po vzniku Československa sa výrazne zaslúžil o ďalší rozvoj rytectva, medailérstva a technologického rozvoja mincovne, venujeme tu pozornosť. Bol to významný rytec, medailér a technológ Anton Hám.

Údaje o živote a jeho činnosti v mincovni

Anton Hám sa narodil 20. apríla 1899 v rodine minciara Antona Háma st. Nakoľko rodina bola početná a Anton ako najstarší musel zanechať štúdia na reálke v Kremnici a 1. júla 1914 nastúpil na rytecké oddelenie mincovne. V učení rytectva napredoval a to videli aj jeho predstavení. Na základe ich odporúčania bol v roku 1916 vyslaný na 3-ročné štúdium na Umelecko-priemyslovú školu v Budapešti. Pre nové štátne usporiadanie školu neukončil a vrátil sa domov, kde v mincovni prijal prácu rytca. Pre mincovňu to bolo ťažké obdobie, pretože časť zariadenia a zásoba drahých kovov bola odvezená do Budapešti. V rokoch 1920 – 1921 Anton Hám absolvoval prezenčnú vojenskú služba a po nej začal štúdia na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Otakara Španiela, ktorý spolupracoval so štátnou mincovňou v Kremnici a mal záujem o prípravu jej odborníkov. Nakoľko v roku 1925 zomrel medailér Ján Čajka a vedenie mincovne požiadalo Antona Háma, aby prevzal funkciu vedúceho ryteckého oddelenia, ktorý prerušil štúdium a nastúpil do mincovne. Aj počas štúdia v spolupráci s profesorom O. Španielom realizoval pre mincovňu veľa ryteckých zákaziek (Hámova, 2008). Ako rytec bol precízny a veľmi zručný a zároveň znalec raziacich technologických postupov. Z hľadiska technologického pokroku významná bola jeho návšteva mincovne v Paríži v roku 1937. Tu sa oboznámil s redukčnými strojmi Janviere a s pantografmi, ktoré jeho pričinením boli postupne realizované aj v kremnickej mincovni. Hlavným výsledkom tejto cesty bol však nákup ryteckého stroja Taylor, ktorý nahradil ručné rytie nápisov za strojové. V nových podmienkach po druhej svetovej vojne sa už viac venoval iba technologickému výskumu prípravy raziacich nástrojov pre zatláčanie razidiel za studena. Výsledkom tejto technológie bolo razba medailí s priemerom až 150 mm. Bol to svetový unikát a takáto medaila bola vystavená na medzinárodnej výstave v Paríži Salon International de la médaille 1949. No všestranné poznanie minciarskeho umenia a jeho technologických aspektov A. Hám preukázal pri vyhotovení minciarskych razidiel pre plynulú automatickú razbu minci. Práca v mincovni ho plne naplňovala a bol v nej náročný voči sebe, ale aj vzhľadom k svojim spolupracovníkom a podriadeným. Dbal o výchovu mladých adeptov, pretože z vlastného poznania k tomu dospel, že iba takto sa dá napredovať. Napriek úspechom, ktoré počas svojej tvorivej práce pre mincovňu dosiahol, vždy bol človekom s veľkým Č. Neodmysliteľnou súčasťou jeho života bola aj duchovná činnosť v evanjelickej cirkvi a. v. Jeho plodný život sa ukončil v roku 1965, keď po srdcových ťažkostiach zomrel a pochovaný je na kremnickom cintoríne. Reálne a citlivo zhodnotil jeho činnosť súvisiacu s celkovým pôsobením v mincovni aj mimo nej bývalý jej riaditeľ Ing. Ján Horák (Horák, 1966).

Pohľad na výber medailérskej tvorby Antona Háma

Predovšetkým bol uznávaným rytcom, čo sa prejavilo na prácach nových československých puncových razidlách a pečatiach pre prezidentské a vládne kancelárie. Podieľal sa na výrobe razidiel prvých československých mincí a pamätných dukátov. Zaslúžil sa o výrobu mincových razidiel automatickou razbou a neskoršie aj na prácach lisovania razidiel za studena. Okrem tejto náročnej práci sa čiastočne venoval aj medailérskej tvorbe a to do roku 1937. Potom už jeho činnosť bola výraznejšie zameraná na riešenie nových technológii razenia a na umeleckú tvorbu nebol priestor a čas. Napriek týmto skutočnostiam je možno konštatovať, že jeho medailérska tvorba je citlivo umelecky koncipovaná a je odrazom toho, že ako medailér dokonale ovláda technologické postupy rytectva a vlastnej razby. Odzrkadľuje sa to aj na medailách, ktoré tu prezentujeme a tie sú ozaj hodnotné.

Popis medailí a ich zobrazenie

Zlatá medaila Oživenie kremnického baníctva

1. Oživenie kremnického baníctva. Výrobca Mincovňa Kremnica 1934. Medailér: Anton Hám. Vyrobená zo zlata o rýdzosti Au 987/1000, má hmotnosť 34,90 g, priemer 42 mm, hrana vrúbkovaná. Na averze je vyobrazená svätá Katarína Alexandrijská patrónka Kremnice, erb Karla I. Róberta, opis „S. CIVITATIS REGIS KAROLI DE CREMNICIA". Na reverze sú obrysy vrchov v okolí Kremnice, reliéfy povrchu bane a ťažobné pracoviská baníkov. V osi vertikály na úrovni podzemia je hore znak slnka, pod ním nápis ZDAR BOH a banícke kladivká, pod ními je štátny znak, od ktorého vľavo je označená rýdzosť 987 a vpravo značka mincovne. Po obvode v ohraničenom šesťuholníku je nápis "OŽIVENIE KREMNICKÉHO BANÍCTVA 1934" (obr. 1). Počet vyrazených medailí 68 kusov.

 

Strieborná medaila Oživenie kremnického baníctva

2. Oživenie kremnického baníctva. Výrobca Mincovňa Kremnica 1934. Medailér: Anton Hám. Vyrobená zo striebra o rýdzosti Ag 987/1000, má hmotnosť 20 g, priemer 40 mm (obr. 2). V súčasnosti je to tiež veľmi vzácna medaila.

 

Banské a minciarske mesto Kremnica

3. Medaila Banské a minciarské mesto Kremnica. Výrobca Mincovňa Kremnica 1930. Medailér: A. Hám. Medaila: jednostranná v rôznych prevedeniach, a to v bronze, patinovanom tombaku, postriebrená a pozlátená, Ø 60 mm(obr. 3).

 

Slobodné hlavné banské mesto Kremnica

4. Medaila Slobodné hlavné banské mesto Kremnica. Medailér: A. Hám. Medaila: jednostranná, patinovaný tombak, Ø 60 mm (obr. 4).

 

Kremnica - Dolná brána

5. Medaila Kremnica – Dolná brána. Výrobca Mincovňa Kremnica 1930. Medailér: A. Hám. Medaila: averz a reverz, patinovaný tombak, Ø 60 mm (obr. 5).

Uvedené medaily do určitej miery zobrazujú históriu a krásu Kremnice, ale zároveň plnia účel, ktorému majú slúžiť a odzrkadľujú umeleckú a remeselnú precíznosť ich tvorcu. Tento výber z medailérskej tvorby Antona Háma je iba malým zlomkom, pretože vytvoril okolo 115 medailí (Haimann, 2006; Hámová, 2008). Z hľadiská tematického sú jeho ďalšie medaily venované hradom, mestám, zimným športom, osobnostiam a iným udalostiam. Možno sa s nimi bližšie zoznámiť v múzeách a predovšetkým v Múzeu minci a medailí NBS v Kremnici. V prípade Antona Háma môžeme konštatovať, že ako rytec a medailér sa venoval aj technologickým problémom výroby medailí, ktoré v kremnickej mincovni jeho pričinením sa dosiahol potrebný progres v ich razení..

Záver

Po zániku monarchie a vzniku Československa sa v Kremnici postupne etablovala nová generácia rytcov a medailérov. Prvým šéfom rytcovne sa stal Ján Čajka a po ňom tento post prevzal Antom Hám v roku 1925, ktorý toto oddelenie neskoršie rozšíril o výtvarný ateliér a viedol ho až do roku 1959, keď odišiel do dôchodku. Je to až neuveriteľné, že v tak zložitých obdobiach dokázal zvládať všetky práce, ktoré kremnickú mincovňu postupne stabilizovali po každej stránke. Dôkazom toho boli jej produkty, čiže mince, medailérska tvorba a iné. Pokiaľ ide o medailérsku tvorbu za obdobie rokov 1918 – 2013 ta bola prezentovaná výstavou v múzeu NBS – Múzeum mincí a medailí Kremnica pod názvom 95 rokov (česko)slovenského medailérstva v kremnickej mincovni. Aj táto výstava bola dôkazom toho, že Anton Hám bol výraznou osobnosťou mincovne, ale aj umelcom, po ktorom ostala hlboká stopa okrem rytectva aj v medailérskej tvorbe.

Literatúra

Haimann, P., 2006: Slovník autorů a zhotovitelů mincí, medailí, plaket, vyznamenání a odznaků se vztahem k Čechám, Moravě, Slezsku a Slovensku (1505-2005). Nakladatelství Libri, Praha, 582 s.
Hámová, D., 2008: Medailér a rytec Anton Hám a mincovňa v Kremnici. Numismatické listy Praha, roč. LXIII, číslo 1, s. 22 – 29.
Horák, J., 1966: In memoriam Antona Háma. Numismatické listy.
http://mince-medaily.com/novinky-ozivenie-kremnickeho-banictva-1934-vyvoj-cien/
http://www.e-mince.cz/cesko-a-slovensko/10-ti-dukatova-medaile-1934-ozivenie-kremnickeho-banictva
http://www.muzeumkremnica.sk/sk/uvod/aktualne-informacie/detail/_95-rokov-cesko-slov
https://sk.wikipedia.org/wiki/Anton_Hám

Autor: Ing. Jozef Slavkovský, CSc., Slovenská numizmatická spoločnosť pobočka Košice a Dejepisný spolok v Košiciach, e-mail: jozef.slavkovsky@gmail.com

Diskusia

(0 komentárov)

Pridajte sa k nám...

Facebook  Instagram  youtube

 

Medailérska tvorba Mariána Polonského

Medailérska tvorba Mariána Polonského Marián Polonský sa narodil 23. augusta 1943 v obci Hubina, ktorá patrí do okresu Piešťany a Trnavského samosprávneho kraja. Jeho otec bol učiteľom a správcom viactriednej školy a mamka sa starala o rodinné prostredie a výchovu deti.

Čítajte viac... Komentáre: 0

Andrej Peter - medailér

Andrej Peter - medailér Andrej Peter sa narodil 13. novembra 1912 obci Palanok pri Mukačeve. Jeho umelecké medailérskej vlohy sa začali formovať už na štátnej umelecko priemyselnej škole Jablonci nad Nisou, na ktorej predtým študoval a jeho profesor Otakar Španiel. Túto školu Úspešne absolvoval v roku 1933. Potom pokračoval štúdia na akadémii výtvarných umení v Prahe v rokoch 1934 až 37 odvedení O. Španiela.

Čítajte viac... Komentáre: 0

Karol Róbert z Anjou (1308-1342) - florén, prvá uhorská zlatá minca

Karol Róbert z Anjou (1308-1342) - florén, prvá uhorská zlatá minca Uhorská vysoká šľachta si na synode v Pešti zvolila 27. 11. 1308 Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa. Karolovo panovanie bolo v dejinách stredovekého uhorského štátu významným medzníkom. Ako príslušník neapolskej dynastie si v domácom prostredí zvykol na politicky centralizovaný štát s dobrými financiami. V Uhorsku ho čakala neľahká úloha stabilizovať politické a hospodárske pomery rozvrátené dvadsaťročím bojov o moc.

Čítajte viac... Komentáre: 0

Pohľad na medailérsku tvorbu sochára a pedagóga Rudolfa Pribiša

Pohľad na medailérsku tvorbu sochára a pedagóga Rudolfa Pribiša Týmto príspevkom chceme si uctiť život a dielo nášho uznávaného sochára, medailéra a pedagóga Rudolfa Pribiša pri príležitosti stopiateho výročia od jeho narodenia. V krátkosti sa zmienime o jeho živote a hľadaní cesty k umeniu, ktoré potom dominovalo v jeho žití. Počas štúdia na Akadémii výtvarných umení v Prahe ho výrazne ovplyvnil profesor Otakar Španiel, čo sa potom zvlášť odrazilo v jeho medailérskej tvorbe, z ktorej tu prezentujeme niektoré ukážky. Jeho medaily, z ktorých značná časť je venovaná niektorým naším vysokým školám, sú ozaj skvostom a plnia dôstojným spôsobom účel, ktorému mali slúžiť. Ako pedagóg odovzdával svoje umelecké a praktické poznatky súvisiace s reliéfnou tvorbou svojim študentom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Absolventi jeho ateliéru si ho poctili pri nedožitom stom výročí jeho narodenín výstavou v roku 2013 v Kremnici, čím mu vzdali vďaku a úctu k jeho tvorbe, ale aj k tomu, čo od neho získali pre svoju umelecké napredovanie a smerovanie v reliéfnej tvorbe.

Čítajte viac... Komentáre: 0

Ján Koniarek - zakladateľ moderného chápania sochárstva na Slovensku.

Ján Koniarek - zakladateľ moderného chápania sochárstva na Slovensku. Významnou osobnosťou slovenského sochárstva prvej polovici 20. storočia bol Ján Koniarek, ktorý je pokladaný za zakladateľa našej modernej sochárskej tvorby. Po štúdiách v Budapešti, Ríme a Mníchove pôsobil na výtvarnej škole v Belehrade, kde okrem pedagogickej práce aj tvoril. Za desaťročného balkánskeho pobytu vytvoril portréty štátnych predstaviteľov a monumentálne plastiky, z ktorých sa zachovalo iba torzo. Príčinou bola prvá svetová vojna. Po vojne sa vrátil na Slovensko a od roku 1924 jeho domovom bola Trnava. Tu jeho tvorba dosiahla vrchol.

Čítajte viac... Komentáre: 0

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.

Prihlásenie

Tieto internetové stránky používajú cookies. Bližšie informácie o použitých súboroch cookies a ako aj ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady spracovania osobných údajov.