Pamätné mince spolkovej a rakúskej meny

V čase platnosti spolkovej a rakúskej meny (1857-1892) sa pri rozličných príležitostiach vydávali pamätné mince s obrazom a nápismi pripomínajúcich príslušnú udalosť.

Pamätné mince spolkovej a rakúskej meny

     S vydávaním takýchto mincí sa rátalo už v patente o zavedení rakúskej meny a cisár František Jozef I. si v ňom dokonca vyhradil osobné právo
schvaľovať ich obraz.

     Pamätné mince sa vydávali zásadne s hodnotou jedného zlatého alebo dvoch zlatých, prípadne jedného alebo dvoch spolkových toliarov.

   Vychádzali, okrem výnimiek (dvojzlatka z r. 1879 k striebornému sobášu Františka Jozefa I. s Alžbetou Bavorskou), v mimiriadne nízkych nákladoch. Dosahovali iba niekoľko desiatok až stoviek kusov a neboli určené do bežného peňažného obehu.

    V mnohých prípadoch šlo skôr o medaily s parametrami uvedených mincí, prípadne o artefakty na hranici medzi medailou a mincou. Medailový charakter niektorých zvýrazňuje aj súbežná razba zlatých, alebo medených odrazkov a vydávanie prostredníctvom spolkov alebo podnikov, ktoré mali k uvedenej udalosti nejaký vzťah.

 

 

jubilejná dvojzlatkaSvadobný dvojzlatník Františka Jozefa a Alžbety

 Jubilejná dvojzlatka, vydaná pri príležitosti striebornej svadby cisárskeho páru 

     

Odlišný obraz pamätných mincí však poskytol príležitosť na vznik zaujímavých umeleckých diel, alebo zobrazenie príťažlivých motívov. Medzi najzaujímavejšie patrí spolkový Dvojtoliar z jesene 1857 na pamäť dokončenia železnice z Viedne do Terstu a dvojzlatník z roku 1887 pri príležitosti obnovy ťažby striebra v Kutnej Hore s obrazom gotického Chrámu svätej Barbory.

     Na iných pamätných minciach, naopak, je na averze namiesto obrazu len jednoducho usporiadaný text bez akýchkoľvek výtvarných ambícií.

   Zo slovenského hľadiska je najvýznamnejšia zlatková medaila pripomínajúca dokončenie Dedičnej štôlne cisára Jozefa II. v V Banskej Štiavnici (dnešná Voznická dedičná Štôlňa) r. 1878, dlhej 16538 m. Vydavateľ – riaditeľstvo tamojších baní – chcelo zrejme vyzdvihnúť to, že išlo o najdlhšie takéto dielo na svete (až do prerazenia Simplonského tunela roku 1906), a fakt, že pri razení sa uplatnilo napríklad prvé použitie vŕtacích strojov domácej výroby a elektrického odpaľovania výbušnín. Vyrobili sa aj zlatej a medené odrazky.

Zdroj: Kronika peňazí na Slovensku, Fortuna Libri

Diskusia

(0 komentárov)

Táto stránka je chránená programom reCAPTCHA a spoločnosťou Google. Platia Pravidlá ochrany osobných údajov a Zmluvné podmienky.

Prihlásenie

Tieto internetové stránky používajú cookies. Bližšie informácie o použitých súboroch cookies a ako aj ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady spracovania osobných údajov.