Kremnická mincovňa a jej medailéri venujúci pozornosť histórii baníctva na Slovensku

Kremnická mincovňa a jej medailéri venujúci pozornosť histórii baníctva na Slovensku

Jozef Slavkovský

 

Úvod

V dejinách ľudskej spoločnosti tak už býva, že niečo vznikne a potom pádom ríše zanikne. Platí to aj o medailérstve z čias rímskeho cisárstva, pretože jeho pádom na veľa storočí prestalo jestvovať. Ako samostatná umelecká disciplína sa medailérstvo začalo znovu rozvíjať v období renesancie v Taliansku a za jeho zakladateľa je považovaný maliar Vittore Pisano, ktorý sa narodil koncom 14. storočia vo Verone a zomrel okolo roku 1455.
Významným strediskom medailérskej činnosti v severnom Taliansku sa stali neskoršie Benátky a odtiaľ sa potom rozšírilo medailérstvo do iných časti Európy. Do Uhorska sa dostalo koncom 15. storočia za vlády Mateja Korvína. Kolískou uhorského medailérstva sa vtedy stala Kremnica, pretože rytci jej mincovne na prelome 15. a 16. storočia začali sa venovať popri rytí razidiel na mince i tvorbe medailí. Spočiatku to boli najmä panovnícke, biblické a portrétne medaily. Na rozdiel od veľkých, prevažne bronzových talianskych renesančných medailí sa v kremnickej mincovni začali raziť medaily z drahých kovov, a to zo striebra a zlata. V tomto období stredoslovenské baníctvo drahých kovov vykazovalo potrebnú prosperitu. Podľa doterajších poznatkov na medailérsku tvorbu nemala komora priamy vplyv ako na výrobu mincí.
V predkladanom príspevku sa venujem medailám s baníckou tematikou na základe spracovania a výberu z dostupnej literatúry, predovšetkým ide o obdobia staršie do začiatku druhej polovice 20. storočia. Novšiu tvorbu kremnických medailérov so zameraním na baníctvo a ich medailí prezentujem z vlastnej zbierky, prípadne v menšej miere z dostupnej literatúry.
Pre lepšie pochopenie významu baníctva, mincovníctva a medailérstva so zameraním na baníctvo na našom území, v stručnej forme je tu podaný historický vývoj Slovenska, vlastného baníctva – hlavne vznik banských osád a miest, ako aj vznik a vývoj mincovne v Kremnici. Domnievam sa, že takouto formou poznania histórie a umenia, ktoré predstavujú medaily s baníckou tematikou nám umožnia hlbšie ohodnotiť tvorbu umelcov medailérov a rytcov, ale aj dobu v ktorej dané diela vznikali. Zároveň pri takomto pohľade na konkrétnu medailu máme možnosť poznať nie len jej umeleckú hodnotu, ale aj jej vypovedajúci historický alebo iný údaj .

 

Historický pohľad na územie Slovenska

Územie Slovenska prešlo v svojom historickom vývoji zložitou cestou, ktorá je dokumentovaná pobytom Keltov a starých Germánov. Po germánskych kmeňoch sa tu v 5. storočí usadzovali Slovania, ale v polovici 6. storočia k nim pribudli Avari a Slovania sa dostali do ich područia, z ktorého sa definitívne vymanili až okolo roku 800 zásluhou franského panovníka a rímskeho cisára Karola Veľkého. Svetlou stránkou tohto obdobia pre slovanské kmene bola Samova ríša (623 – 658 ).
Na prelome 8. a 9. storočia vzniklo tu Nitrianske a Moravské kniežactvo, ktoré Mojmír po víťazstve nad Pribinom v roku 833 spojil do jedného štátneho útvaru Veľkej Moravy. Rastislav nástupca Mojmíra po určitých nezhodách s pápežom sa obrátil na byzantského cisára Michala III. v Konštantínopole, ktorý v roku 863 posiela na Veľkú Moravu vierozvestcov Konštantína a Metoda. Solúnski bratia tu priniesli tiež prvý spisovný slovanský jazyk – staroslovienčinu a zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku. Najväčší rozmach dosiahla Veľká Morava za panovania Svätopluka (871 – 894). Po jej rozdrobení a víťazstve starých Maďarov nad Bavormi v roku 907 pri Bratislave došlo k zániku Veľkej Moravy (Škvarna, 2007).
Od vzniku stredovekého Uhorska v roku 1000, keď na trón nastúpil Štefan, zakladateľ dynastie Arpádovcov, územie Slovenska bolo jeho súčasťou a zdieľalo jeho historický vývoj až do rozpadu Rakúsko – Uhorska a vzniku Československa v roku 1918.
Potom v období vojny vzniká samostatný Slovenský štát vyhlásený 14. marca 1939. Po skončení vojny bolo obnovené Československo, ktoré sa ocitlo v sfére sovietskeho vplyvu a vymanilo sa z neho až nežnou revolúciou 17. novembra 1989. V nových podmienkach slobody a demokracie došlo k rozdeleniu Česko – Slovenska. Tento rozchod bol pokojný a vcelku kultivovaný. Dňa 1. januára 1993 sa stala Slovenská republika samostatným štátom. Zakrátko sa Slovenská republika stala členom OSN, MMF, OECD a postupne plnila aj požiadavky vstupu do Európskej únie, NATO a eurozóny. V súčasnosti je už platným a aktívnym členom aj týchto zoskupení čo prospieva ďalšiemu rozvoju krajiny, ale zároveň umožňuje pokojnejšiu i hlbšiu sebareflexiu v kontexte európskych krajín.
História baníctva a mincovníctva na území Slovenska
Mincovníctvo na našom území má významnú tradíciu, a to od staroveku, pretože tu razili prvé mince už Kelti v druhom a prvom storočí pred Kristom. Táto tradícia pokračovala cez stredovek až po súčasnosť. Základom toho bolo prírodné bohatstvo nerastných surovín Západných Karpát, ktorého ťažba v určitých obdobiach stredoveku dosahovala európske parametre (Zámora a kol., 2003). Rozvoj baníctva medi a drahých kovov výrazne ovplyvňoval hospodársky vývoj tohto územia, čo je zvlášť evidentné od 13. storočia, keď v Uhorsku začali vznikať mestské osady, ktoré nepodliehali šľachte, ale priamo kráľovi. Medzi mestami, ktorým boli udelené takéto mestské výsady panovníkov patrili práve aj banské mestá ako Banská Štiavnica, Kremnica , Banská Bystrica a ďalšie (Kamenicky, 2006).
Z hľadiska udeľovania výsad sú dôležité aj zväzky, či spoločenstvá banských miest. Na strednom Slovensku došlo k združeniu 7 banských miest, a to približne v 80 rokoch 14. storočia. Do tohto zväzu patrili: Banská Bystrica, Kremnica, Pukanec, Ľubietová, Nová Baňa, Banská Belá na čele s Banskou Štiavnicou. Zväz bol vytvorený v záujme právnom a hospodárskom. Pri aplikácii práva bolo uplatňované banskoštiavnické banské právo (Vozár, 2002).
Na východnom Slovensku vznikol zasa zväz siedmich východoslovenských banských miest, ktorý si dňa 26. 12. 1487 v Košiciach (vtedajšej metropole Horného Uhorska) potvrdil vlastný štatút (Halaga, 1990). Do zväzu patrili nasledujúce banské mestá: Gelnica, Smolník, Jasov, Rožňava, Spišská Nová Ves a Telkibaňa i Rudabaňa (v Maďarsku). Gelnica, ako najstaršie banské mesto tejto oblasti a s vlastným banským právom, malo v tomto združení výsadné postavenie.
Pre naše mincovníctvo nastalo priaznivé obdobie po vymretí rodu Arpádovcov, keď na trón nastúpil Karol Róbert z Anjou, pretože jeho pričinením vznikla v Kremnici mincovňa v roku 1328, ktorá patrí medzi najstaršie nepretržite fungujúce mincovne v Európe (Horák 1965, Kazimír a Hlinka 1978). Tu sa razili zlaté uhorské florény a dukáty, ktoré patrili medzi najobľúbenejšie a vyhľadávané platidlá, ale aj obehové a pamätné mince habsburskej monarchie. Po vzniku Československa zase mince tohto štátneho útvaru a nadväzne Slovenského štátu. Po druhej svetovej vojne opäť československé mince a od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 to boli mince novej korunovej meny Národnej banky Slovenska i euro mince (http://www.nbs.sk/sk/bankovky-a-mince/eurove-mince/zberatelske).

 

Medailérstvo v kremnickej mincovni a jeho zameranie na baníctvo v 16. – 19. storočí

Po úspešnom renesančnom období kremnického medailérstva nastáva v 18. storočí jeho úpadok. Príčinou je centralizácia tejto činnosti do Viedne, kde roku 1716 zriadili ryteckú akadémiu, ako aj nástup baroka do medailérskej tvorby. Obdobne 19. a začiatok 20. storočia neprialo medailérskemu umeniu v kremnickej mincovni (Horák, 1965). Až vznik Československej republiky v roku 1918 otvoril nové možnosti rozvoja medailérstva v našej slávnej mincovni v Kremnici.
Nakoľko baníctvo a banícke podnikanie na Slovensku malo svoju tradíciu a výrazným spôsobom ovplyvňovalo jeho hospodársky život, ale aj politiku a kultúrny rozvoj monarchie, a to sa odrazilo aj v medailérskom umení. Sú to väčšinou medaily renesančného obdobia razené na počesť významných baníckych osobností, prípadne návštev panovníkov a kniežat v banských mestách. Ďalej sú to aj medaily oznamujúce začiatok alebo ukončenie razenia banských štôlní, ale aj medaily venované banskému školstvu, ktoré zvlášť v Banskej Štiavnici plnilo významnú úlohu pre celú Rakúsko – uhorskú monarchiu.
Z tohto obdobia prezentujeme medailu Lukáša Richtera, ktorý prevzal vedenie ryteckej dielne od svojho učiteľa a významného kremnického medailéra Christophorusa Fuessela v roku 1562 (Horák, 1965). Ide o stribornú medailu o priemeru 39 mm, z roku 1568, a to s portrétom Jakoba Giengera na averze a Barbory Giengerovej na reverze.

Jakob Gienger a Barbora Giengerova

 

Typický banícky motív je zobrazený na medaily z roku 1740 od Hieronimusa Fuchsa, ktorý bol v kremnickej  mincovnihlavným rytcom od roku 1730. Je to strieborná medaila o priemere 45 mm a má názov „Na priateľstvo".

Medaila

 

Zvlášť hodnotné medaily z polovice 18. storočia sú od Mateja Donnera, Ide o tzv prospechové medaily Banskej školy v Banskej Štiavnici, ktorú založil Samuel Mikovíni v roku 1735 a bola predchodkyňou slávnej Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. V podstate sú to štyri medaily s rovnakým averzom, kde je zobrazený portrét Márie Terézie a reverz predstavujú motívy pre odbor baníctva,

Mária Terézia na banských medailách

 

banského meračstva, skúšobníctva a mincovníctva. Tieto prospechové medaily sú strieborné a boli vyrazené v roku 1754 o priemere 45 mm a predstavujú unikátnu kolekciu, ktorou si vtedajšia spoločnosť v banskom podnikaní vedela oceniť vynikajúcich študentov. Tu však poznamenávame, že razidlá na tieto medailí boli vyhotovené nie v kremnickej mincovni, ale vo Viedni na ryteckej akadémii.

Obdobne to môžeme konštatovať u medaily od Petra Katserwertha vyrazenej v roku 1765, ktorá je venovaná dokončeniudedičnej štôlni Františka I. v Banskej Štiavnici. Je strieborná a priemeru 47 mm. 

Dokončenie dedičnej štôlne

 

Platí to aj o medaily „Návšteva Jozefa II. a arcivojvodu Leopolda v banských mestách na Slovensku v roku 1764", ktorúzhotovil A. F. Wiedemann a je priemeru 36 mm.

Návšteva Hornouhorských banských miest

 

Z uvedenej prezentácie predovšetkým strieborných medailí venovaných baníctvu vyplýva jednoznačne ten poznatok, že pozaložení Ryteckej akadémie vo Viedni razidlá sa zhotovujú tam a medailérstvo v Kremnici sa dostáva do závozu –útlmu. V určitých obdobiach sa oživuje, ale so zameraním na baníctvo sa to výraznejšie prejavuje až v druhej polovici 20. storočia.

 

Banícka tematika v medailérskej tvorbe 20. storočia v kremnickej mincovni

Baníctvo v prvej polovici 20. storočia na našom území ďalej prežívalo, ale nedosahovalo už ten rozvoj ako v minulosti. Určitý nový impulz sa tu objavuje po druhej svetovej vojne, keď sme boli odkázaní do značnej miery na vlastné zdroje nerastných surovín. Vtedy po postupnom oživovaní národného hospodárstva dostáva sa pomaly do popredia aj intenzívnejší rozvoj školstva a kultúry. Po prekonaní počiatočných ťažkosti vzniká aj priestor na vytváranie podmienok, ktoré nám umožňujú dôstojným spôsobom si pripomenúť určité tradície, rozvoj poznatkov vo vede a technickom pokroku so zameraním na baníctvo. Okrem knižných publikácií takto vznikajú artefakty umeleckého zamerania zobrazené v kove, čiže medaily. V tomto období vzniká a rozvíja sa v kremnickej mincovni moderné slovenské medailérstvo, ktoré sa výrazne presadilo aj v medzinárodnom kontexte.
Nové smerovanie v medailérskej tvorbe tu vznikalo počas externého pôsobenia profesora Otakara Španiela z Akadémie výtvarných umení v Prahe. Z jeho školy vyšli viacerí významní medailéri, z ktorých v kremnickej mincovni našli svoje pôsobisko Anton Hám a Andrej Peter. Zo staršej generácie tu pôsobili Štefan Grosch, Jozef Koreň a z mladších generácií sú to Csaba Imrich Fodor, Milan Kožuch, Ladislav Bódi a ďalší. Tu je potrebné poznamenať, že postupne sa do medailérskej tvorby v spolupráci s kremnickou mincovňou zapájali aj slobodní výtvarní umelci a časť z nich svoje medailí venovala tiež baníctvu.
Pri výbere medailí s baníckou tematikou tohto obdobia a ich stručnom popise som vychádzal predovšetkým z prác Schenka (1979, 1983) a Haimanna (2006), ale aj dokumentácie vlastnej zbierky medailí, ktorá je zameraná na banské mestá, ťažobné a prieskumné organizácie, banícke školstvo a osobnosti baníctva a geológie.
Poznámka: Pri popise medailí sú použité tieto skratky – vysvetlivky: j. – jednostranná medaila, a. – averz, r. – reverz, B – bronz, T – tombak, pAg – postriebrená, pAu – pozlátená, paB – patinovaný bronz, paT – patinovaný tombak, Ø – priemer.
Pamiatke a sláve baníckej činnosti na Slovensku sú venované aj novodobé medaily. Tie poukazujú umeleckou formou na historické skutočnosti, ale výtvarnou stránkou odzrkadľujú aj súčasný stav medailérskeho umenia u nás, ktoré vďaka kremnickej mincovni má dlhodobú tradíciu.
Z medailérov predstavíme tu predovšetkým akademického sochára Andreja Petra (Zoričák a Spiritza 1987), ktorý v Mincovní Kremnica, š. p., nepretržite pôsobil viac ako 41 rokov (1937 – 1978). Za uvedené obdobie vytvoril úctyhodné umelecké dielo a pokiaľ ide o medailí a plakety tak ich bolo viac ako 250, ale iba časť z nich bola venovaná baníctvu. Okrem neho predstavujeme tu medailérsku tvorbu aj ďalších autorov s týmto zameraním. Rozsah príspevku nám umožňuje realizovať iba určitý výber, avšak dostupná literatúra (Minarovičová, 1981, 1995, Slavkovský, 2000, 2003, Marcinko, 2006) a predovšetkým Múzeum mincí a medailí v Kremnici umožňujú hlbšie spoznať tuto problematiku.

 

Výber medailí Andreja Petra s baníckou tematikou

1. Medaila SBM v Banskej Štiavnici k 350. výročiu prvého použitia výbušnín pre mierové účely 1977 (8.2.1627 Banská Štiavnica). Medailér: Andrej Peter. Medaila: a., r., razená z paT, Ø 70 mm.

Banská Štiavnica

 

 2. Mesto Gelnica (a.), 700 rokov založenia mesta Gelnice 1264 – 1964 (r.). Medailér: Andrej Peter, 1964. Medaila: a., r., T, Ø 70 mm.

700 rokov založenia mesta Gelnice

 

3. 600 rokov baníctva v Slovinkách 1368 – 1968 Železorudné bane n. p. závod Slovinky. Medailér: Andrej Peter, 1968. Medaila: a., r., paT, Ø 70 mm.

600 rokov baníctva v Slovinkách

 

4. Handlová 600 rokov 1376 – 1976 za zásluhy o výstavbu mesta Handlová. Medailér: Andrej Peter, 1976. Medaila: a., r., T, Ø 70 mm .

Handlová

 

Výber medailí s baníckou tematikou od iných medailérov

5. Obvodný banský úrad Spišská Nová Ves. Medailér: Ladislav Bódi, 1984.
Medaila: a., r., T, Ø 60 mm.

Obvodný banský úrad Spišská Nová Ves

 

6. 650 ROKOV BANÍCKYCH PRÁV KREMNICA. Medailér: Ján Černaj, 1978.
Medaila: a., r., paT, Ø 70 mm.

650 rokov baníckych práv v Kremnici

 

7. Stredoslovenské banícke mesta (kazeta so siedmymi j., pAg medailami, Ø

50 mm): Kremnica, Pukanec, Banská Bystrica, Ľubietová, Banská Štiavnica,
Banská Belá, Nová Baňa. Medailér: Ladislav Bódi, 1980.

8. Zlatá Idka, Štvrté banícko – geologické dní 1989. Medailérka: V. Witzová.
Medaila: a., r., nezvyčajného tvaru – modelovaného štvorca so zaoblenými rohmi a zobrazením územia hornouhorských banských miest.

Štvrté banícko-geologické dni, Zlatá Idka

 

9. Plaketa razená pri príležitosti sympózia v Banskej Štiavnici roku 1979, ktoré
bolo venované K. T. Deliusovi profesorovi Baníckej akadémie a jeho dielu.
Medailér: signované TB - Terézia Brindzová, 1979.
Plaketa: a., r., paT,  rozmer 80 mm x 55 mm.

Sympózium v B. Štiavnici

 

Reverz sympoziálnej medialy

 

10. 20. výročie pobočky SNS Košice, 660. výročie mincovne v Smolníku 1987.
Medailér: Veronika Witzová, 1987. Medaila: a., r., T, Ø 70 mm, ale v podstate ide o kombináciu dvojitej medaily s replikou smolníckeho groša o Ø 27 mm, ktorý je strieborný a váži 10 g.

 

660. výročie mincovňe v Smolníku

 

660. výročie mincovní v Smolníku

 

Uvedený výber razených medailí s tematickým zameraním na baníctvo v druhej polovici 20. storočia má dokumentovať slávu a tradície stredoslovenského (dolnouhorského) a východoslovenského (hornouhorského) baníctva, ale aj to, že baníctvo na Slovensku malo významné postavenie v našom národnom hospodárstve až do začiatku jeho výrazného útlmu v období po nežnej revolúcii. Vtedy sme postupne pod tlakom západnej politiky prechádzali skokovito na trhovú ekonomiku a domnievali sa, že nerastné suroviny budeme lacno dovážať z rozvojových krajín. Doplatil na to náš ťažký priemysel, čiže baníctvo a menej hutníctvo, ale odrazilo sa to aj v medailérskej tvorbe so zameraním na baníctvo, takže v súčasnosti nám ostávajú už iba tradície a spomienky na zašlú banícku slávu na území Slovenska.

 

Záver

Realita súčasného žitia je teraz u nás iná ako bola v minulosti a preto sa snažme skĺbiť doterajšie poznatky s novými možnosťami, čo sa dá dosiahnuť iba určitým kompromisom prospešným pre celú spoločnosť. Okrem zdravého životného prostredia potrebujeme naďalej zabezpečovať nerastné suroviny dôležité pre naše hospodárstvo. Avšak bez intenzívneho rozvoja geológie a baníctva to nepôjde. Preto, kde jestvujú podmienky pre banské podnikanie treba ich v intenciách súčasných poznatkov realizovať pre prospech našej spoločnosti.
Vďaka baníctvu územie Slovenska sa významným spôsobom v stredoveku, ale aj novoveku pričinilo o rozvoj krajiny, ale aj technický pokrok baníctva. Na základe toho v roku 1993 "Banská Štiavnica a technické pamiatky jej okolia" boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (Veser, 1997), čo výrazne prezentujú naše pamätné mince, ale v medailérskej tvorbe sa to výraznejšie neprejavilo. Domnievame sa, že práve ponuka takéhoto umeleckého artiklu by prospela naším umelcom medailérom a mincovni v Kremnici, ale aj propagácii našej histórie a samotnému rozvoju turizmu.
Z toho dôvodu pripomínajme si slávu našich banských miest obnovou ich kultúrneho dedičstva, ale aj formou tradícií a šírením dostupnej literatúry, ako aj umeleckých artefaktov, kde nezastupiteľné miesto má aj medailérska tvorba. Máme nato najlepšie predpoklady, pretože máme aj slávnu kremnickú mincovňu, najstaršiu nepretržite produkujúcu mincovňu na svete, ktorá v ostatnom období prešla rozsiahlou transformáciou (Zoričák, 2010) a predstavuje v súčasnosti výkonný podnikateľský subjekt so špičkovou technológiou. Dúfame, že okrem pokračovania slávy mincovníctva bude pokračovať aj sláva kremnického medailérstva.

 

Literatúra:

Haimann, P., 2006: Slovník autorů a zhotovitelů minci, medailí, plaket, vyznamenání a odznaků se vztahem k Čecám, Moravě, Slezsku a Slovensku ( 1505 – 2005 ). Nakladatelství Libři Praha, 7 – 582.
Hlinka, J., 1976: Medailérstvo na Slovensku od 16. po začiatok 20. storočia. Pallas Bratislava, 1 – 196.
Horák, J., 1965: Kremnická mincovňa. Vydalo Stredoslovenské vydavateľstvo v Banskej Bystrici, 9 – 240.
Kamenický, M., 2006: Baníctvo in SLOVENSKO Ottova obrazová encyklopédia, 148 -151. Vydalo Ottovo nakladadelství Praha.
Kazimír, Š., Hlinka, J. a kol., 1978: Kremnická mincovňa 1328 – 1978. Vydalo Vydavateľstvo Osveta, n. p., Martin pre Štátnu mincovňu Kremnica, 7 - 405.
Marcinko, J., 2006: Slovenské bankovky, mince a medaily. Východoslovenské tlačiarne, a. s., Košice, 5-259.
Minarovičová, E., 1981:Pamätná medaila k 350. výročiu prvého použitia výbušnín pre mierové účely. Numismatické listy 36/ 175.
Minarovičová, E., 1995: Medaily a plakety Slovenskej numizmatickej spoločnosti. Bratislava, s. 48.
Slavkovský, J., 2000: Kremnická mincovňa a jej novodobé razby medailí s banícko- geologickou tematikou. Spravodaj roč. 40, č. 4-5, Banský výskum, s. r. o., Prievidza, 245 – 248.
Slavkovský, J., 2003: Numizmatické a filatelistické zaujímavosti dotýkajúce sa baníctva a banských vodných nádrží širšej oblasti Banskej Štiavnice. BEVEX – Banský výskum Prievidza, Spravodaj 2 – 4, 165-169.
Schenk, J., 1979: Slovenské hornictví v obrazech numismatických ražeb (1918 – 1978). Ide o internú publikáciu autora, 1 -38.
Schenk, J., 1983: Slovenské rudné, uhoľné a nerudné baníctvo v obrazoch numizmatických razieb (XVI. – XX. Stor.). Správy, informačný bulletin SNS a Vsl. múzea v Košiciach, roč. X, č. 2, 8 -15.
Veser, T., 1997: Kulturní poklady. Kulturní památky a přírodní ráje pod záštitou UNESCO. Pro Knižní klub a Balios vydala Euromedia Group, k. s. v Praze, s. 247.
Zoričák, P. a  Spiritza, J., 1987: Doplňujúce údaje o medailérskej tvorbe Andreja Petra. Numizmatika 1: 9-29.
Zoričák, P., 2010: Kremnická mincovňa po roku 1989 – 20 rokov transformácie. Peniaze a ich miesto v dejinách spoločnosti. SNS pri SAV – Kremnica 20. – 23. 5. 2010, Medzinárodné numizmatické sympózium – súhrny referátov, 97 – 98.

 

Abstrakt

Medailérstvo ako forma umenia vzniklo až v renesancii v prvej polovici 15. storočia v Taliansku. Do Uhorska sa dostalo koncom 15. storočia za vlády Mateja Korvína. Kolískou uhorského medailérstva sa vtedy stala Kremnica, pretože rytci jej mincovne na prelome 15. a 16. storočia začali sa venovať popri rytí razidiel na mince i tvorbe medailí. Spočiatku to boli najmä panovnícke, biblické a portrétne medaily. Na rozdiel od veľkých, prevažne bronzových talianskych renesančných medailí sa v kremnickej mincovni začali raziť medaily z drahých kovov, a to zo striebra a zlata.
Po úspešnom renesančnom období kremnického medailérstva nastáva v 18. storočí jeho úpadok. Príčinou je centralizácia tejto činnosti do Viedne, kde roku 1716 zriadili ryteckú akadémiu. Obdobne 19. a začiatok 20. storočia neprialo medailérskemu umeniu v kremnickej mincovni. Až vznik Československej republiky v roku 1918 otvoril nové možnosti rozvoja medailérstva v našej slávnej mincovni v Kremnici.
Predložený výber razených medailí v tomto príspevku, s tematickým zameraním na baníctvo, má dokumentovať slávu a tradície stredoslovenského (dolnouhorského) a východoslovenského (hornouhorského) baníctva, ale aj to, že baníctvo na Slovensku malo významné postavenie v našom národnom hospodárstve až do začiatku jeho výrazného útlmu v období po nežnej revolúcii.

Abstract: The Mint in Kremnica and Its Medalists there Are People who Were Taken
with History of Mining in Slovakia

The medal´s work as a medal art was established in Italy during the Renaissance in the first half of the 15th century. This art arrived in Hungary during time of the King Matej Korín in the end of the 15th century. It was the town Kremnica where began, during period in the 15th and beginning of 16th century, first to use the grave technology to make medals. The gravers by the mintage of mint made different medals, such as: portraits of emperors, biblical and other. In contrast to italian renascence medals, which were a large-scale and made mainly from bronze, the mints from Kremnica were coinaged from silver and gold.
After flourishing renascene period of Kremnica´s medals production comes into recession. The cause of this comedown was centralization of medal´s works to Vienna, where was established the Academie of gravers in the 1716. Analogous of adverse period of medal art in Kremnica monetagium was time in the 19th and beginning of 20th century. After formation of Czechoslovakia in 1918 was initiated new possibility for developement of medal´s works in noted monetagium in Kremnica.
This article moved selection of coined medals oriented to mining, and proved by evidence of glory such as traditions of middle-slovakian (under Hungary) and east-slovakian (upper Hungary) mining, and the fact that the mining industry had high ranking position in national economy up to mainly decay after silken revolution.

Diskusia

(0 komentárov)

Táto stránka používa cookies. Viac info

Prihlásenie