Karol Róbert z Anjou (1308-1342) - florén, prvá uhorská zlatá minca

V rokoch 1323 - 1338 uskutočnil banské a mincové reformy, ktorých vsledkom bol nový uhorský menový systém. Finančný poradcovia Karola Róberta pochádzali z Itálie, a tak sa usilovali nastoliť v Uhorsku mincový systém podobný benátskemu. Ten tvorili zlaté a strieborné mince. Prvým krokom bol r. 1323 zákaz používať rozličné druhy menej kvalitných mincí. Mali ich nahradiť novými denármi, ktoré mali obsahovať toľko striebra ako benátske.

Ďalšou etapou menovej reformy sa stalo zavedenie kvalitnej zlatej meny. V rokoch 1325-26 budínska mincovňa začala vyrábať uhorské zlaté mince imitujúce florentské „fiorino". Preto niesli na averze ľaliu ako symbol Florencie a na reverze obraz florentského mestského patróna sv. Jána Krstiteľa. Uhorský bol na nich kruhopis, podľa ktorého dal mincu raziť kráľ Karol a značka mincovne - dve korunky. (+KARO-LV REX). Po roku 1328 sa florén razil aj v Kremnici.

Ani zavedením zlatej mince sa nepodarilo vytlačiť z obehu cudzie mince. Preto sa od r. 1329 začali podľa vzoru českých grošov raziť vlastné uhorské strieborné groše. Mincovú sústavu dopĺňali nové denáre, oboly a parvusy.
Tento základ bimetalistickej mincovej sústavy sa udržal až do konca stredoveku. Uhorské mince sa vyrovnali akýmkoľvek vtedajším európskym platidlám. Výnimočná kvalita uhorských florénov a grošov im zabezpečili obeh vo veľkej časti Európy s štatút stredoeurópskej obchodnej valuty.

Hoci sa v písomných záznamoch až do 19. stor. zlaté mince anjouovských panovníkov označujú ako florény, stredovekí obchodníci ich nazývali uhorské dukáty. Slovo dukát sa stalo všeobecným pojmom pre zlaté mince s hmotnosťou 3,49 g a akosťou 23 a 2/3 karátu. Sám výraz dukát sa k nám dostal z Benátok a rozšíril sa do celej Európy.

Karol Róbert z Anjou (1308-1342) - florén, prvá uhorská zlatá minca