Karol Róbert z Anjou (1308-1342) - florén, prvá uhorská zlatá minca

Uhorská vysoká šľachta si na synode v Pešti zvolila 27. 11. 1308 Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa. Karolovo panovanie bolo v dejinách stredovekého uhorského štátu významným medzníkom. Ako príslušník neapolskej dynastie si v domácom prostredí zvykol na politicky centralizovaný štát s dobrými financiami. V Uhorsku ho čakala neľahká úloha stabilizovať politické a hospodárske pomery rozvrátené dvadsaťročím bojov o moc.

Karol Róbert z Anjou (1308-1342) - florén, prvá uhorská zlatá minca

V rokoch 1323 - 1338 uskutočnil banské a mincové reformy, ktorých vsledkom bol nový uhorský menový systém. Finančný poradcovia Karola Róberta pochádzali z Itálie, a tak sa usilovali nastoliť v Uhorsku mincový systém podobný benátskemu. Ten tvorili zlaté a strieborné mince. Prvým krokom bol r. 1323 zákaz používať rozličné druhy menej kvalitných mincí. Mali ich nahradiť novými denármi, ktoré mali obsahovať toľko striebra ako benátske.

Ďalšou etapou menovej reformy sa stalo zavedenie kvalitnej zlatej meny. V rokoch 1325-26 budínska mincovňa začala vyrábať uhorské zlaté mince imitujúce florentské „fiorino". Preto niesli na averze ľaliu ako symbol Florencie a na reverze obraz florentského mestského patróna sv. Jána Krstiteľa. Uhorský bol na nich kruhopis, podľa ktorého dal mincu raziť kráľ Karol a značka mincovne - dve korunky. (+KARO-LV REX). Po roku 1328 sa florén razil aj v Kremnici.

Ani zavedením zlatej mince sa nepodarilo vytlačiť z obehu cudzie mince. Preto sa od r. 1329 začali podľa vzoru českých grošov raziť vlastné uhorské strieborné groše. Mincovú sústavu dopĺňali nové denáre, oboly a parvusy.
Tento základ bimetalistickej mincovej sústavy sa udržal až do konca stredoveku. Uhorské mince sa vyrovnali akýmkoľvek vtedajším európskym platidlám. Výnimočná kvalita uhorských florénov a grošov im zabezpečili obeh vo veľkej časti Európy s štatút stredoeurópskej obchodnej valuty.

Hoci sa v písomných záznamoch až do 19. stor. zlaté mince anjouovských panovníkov označujú ako florény, stredovekí obchodníci ich nazývali uhorské dukáty. Slovo dukát sa stalo všeobecným pojmom pre zlaté mince s hmotnosťou 3,49 g a akosťou 23 a 2/3 karátu. Sám výraz dukát sa k nám dostal z Benátok a rozšíril sa do celej Európy.

Florén  - Karol RóbertKarol Róbert z Anjou (1308-1342) - florén, prvá uhorská zlatá minca

Diskusia

(0 komentárov)

Pridajte sa k nám...

Facebook  Instagram  youtube

 

Medailérska tvorba Mariána Polonského

Medailérska tvorba Mariána Polonského Marián Polonský sa narodil 23. augusta 1943 v obci Hubina, ktorá patrí do okresu Piešťany a Trnavského samosprávneho kraja. Jeho otec bol učiteľom a správcom viactriednej školy a mamka sa starala o rodinné prostredie a výchovu deti.

Čítajte viac... Komentáre: 0

Andrej Peter - medailér

Andrej Peter - medailér Andrej Peter sa narodil 13. novembra 1912 obci Palanok pri Mukačeve. Jeho umelecké medailérskej vlohy sa začali formovať už na štátnej umelecko priemyselnej škole Jablonci nad Nisou, na ktorej predtým študoval a jeho profesor Otakar Španiel. Túto školu Úspešne absolvoval v roku 1933. Potom pokračoval štúdia na akadémii výtvarných umení v Prahe v rokoch 1934 až 37 odvedení O. Španiela.

Čítajte viac... Komentáre: 0

Karol Róbert z Anjou (1308-1342) - florén, prvá uhorská zlatá minca

Karol Róbert z Anjou (1308-1342) - florén, prvá uhorská zlatá minca Uhorská vysoká šľachta si na synode v Pešti zvolila 27. 11. 1308 Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa. Karolovo panovanie bolo v dejinách stredovekého uhorského štátu významným medzníkom. Ako príslušník neapolskej dynastie si v domácom prostredí zvykol na politicky centralizovaný štát s dobrými financiami. V Uhorsku ho čakala neľahká úloha stabilizovať politické a hospodárske pomery rozvrátené dvadsaťročím bojov o moc.

Čítajte viac... Komentáre: 0

Pohľad na medailérsku tvorbu sochára a pedagóga Rudolfa Pribiša

Pohľad na medailérsku tvorbu sochára a pedagóga Rudolfa Pribiša Týmto príspevkom chceme si uctiť život a dielo nášho uznávaného sochára, medailéra a pedagóga Rudolfa Pribiša pri príležitosti stopiateho výročia od jeho narodenia. V krátkosti sa zmienime o jeho živote a hľadaní cesty k umeniu, ktoré potom dominovalo v jeho žití. Počas štúdia na Akadémii výtvarných umení v Prahe ho výrazne ovplyvnil profesor Otakar Španiel, čo sa potom zvlášť odrazilo v jeho medailérskej tvorbe, z ktorej tu prezentujeme niektoré ukážky. Jeho medaily, z ktorých značná časť je venovaná niektorým naším vysokým školám, sú ozaj skvostom a plnia dôstojným spôsobom účel, ktorému mali slúžiť. Ako pedagóg odovzdával svoje umelecké a praktické poznatky súvisiace s reliéfnou tvorbou svojim študentom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Absolventi jeho ateliéru si ho poctili pri nedožitom stom výročí jeho narodenín výstavou v roku 2013 v Kremnici, čím mu vzdali vďaku a úctu k jeho tvorbe, ale aj k tomu, čo od neho získali pre svoju umelecké napredovanie a smerovanie v reliéfnej tvorbe.

Čítajte viac... Komentáre: 0

Ján Koniarek - zakladateľ moderného chápania sochárstva na Slovensku.

Ján Koniarek - zakladateľ moderného chápania sochárstva na Slovensku. Významnou osobnosťou slovenského sochárstva prvej polovici 20. storočia bol Ján Koniarek, ktorý je pokladaný za zakladateľa našej modernej sochárskej tvorby. Po štúdiách v Budapešti, Ríme a Mníchove pôsobil na výtvarnej škole v Belehrade, kde okrem pedagogickej práce aj tvoril. Za desaťročného balkánskeho pobytu vytvoril portréty štátnych predstaviteľov a monumentálne plastiky, z ktorých sa zachovalo iba torzo. Príčinou bola prvá svetová vojna. Po vojne sa vrátil na Slovensko a od roku 1924 jeho domovom bola Trnava. Tu jeho tvorba dosiahla vrchol.

Čítajte viac... Komentáre: 0

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.

Prihlásenie

Tieto internetové stránky používajú cookies. Bližšie informácie o použitých súboroch cookies a ako aj ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady spracovania osobných údajov.