Blog
Z histórie Svätováclavských dukátov
Bol to práve JUDr. Alois Rašín, minister financií v prvej československej vláde po vzniku Republiky, ktorý mal sen raziť opäť české/československé dukáty. Dňa 1. apríla 1923 bola uverejnená súťaž na návrh modelov, ktorých podmienky boli vypracované v Ministerstve financií. Lehota bola stanovená do 1. júna 1923.
Posledná korunovácia v Bratislave Ferdinanda V.
V roku 1830 sa v Bratislave konala posledná korunovácia. Korunovácie uhorských kráľov patrili k najdôležitejším udalostiam v dejinách Uhorska. Korunovačným mestom bola v rokoch 1563–1830 Bratislava (Pozsony, Prešporok).
Pamätné mince spolkovej a rakúskej meny
V čase platnosti spolkovej a rakúskej meny (1857-1892) sa pri rozličných príležitostiach vydávali pamätné mince s obrazom a nápismi pripomínajúcich príslušnú udalosť.
Kremnická mincovňa a jej medailéri venujúci pozornosť histórii baníctva na Slovensku
V dejinách ľudskej spoločnosti tak už býva, že niečo vznikne a potom pádom ríše zanikne. Platí to aj o medailérstve z čias rímskeho cisárstva, pretože jeho pádom na veľa storočí prestalo jestvovať. Ako samostatná umelecká disciplína sa medailérstvo začalo znovu rozvíjať v období renesancie v Taliansku a za jeho zakladateľa je považovaný maliar Vittore Pisano, ktorý sa narodil koncom 14. storočia vo Verone a zomrel okolo roku 1455. Významným strediskom medailérskej činnosti v severnom Taliansku sa stali neskoršie Benátky a odtiaľ sa potom rozšírilo medailérstvo do iných časti Európy.
Novodobá medailérska tvorba s väzbou na Banícku akadémiu v Banskej Štiavnici
Pri príležitosti osláv 250. výročia založenia Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici, ktorá slúžila ako centrálna vzdelávacia ustanovizeň habsburskej monarchie a bola v čase svojho vzniku najstaršou montánne orientovanou vysokou školou v Európe, mienime malým dielom prispieť k jej odkazu pre súčasníkov, a to formou prezentácie novodobej medailérskej tvorby. Medaily a plakety sú umelecké artefakty, ktoré v kove na malom priestore zobrazujú konkrétnu udalosť alebo osobnosť, aby ich zaznamenali pre súčasníkov a zároveň ostali dôkazom spoločenského diania, ale aj umeleckej tvorivosti medailérov a technologickej vyspelosti ich výroby.
Ján Koniarek - zakladateľ moderného chápania sochárstva na Slovensku.
Významnou osobnosťou slovenského sochárstva prvej polovici 20. storočia bol Ján Koniarek, ktorý je pokladaný za zakladateľa našej modernej sochárskej tvorby. Po štúdiách v Budapešti, Ríme a Mníchove pôsobil na výtvarnej škole v Belehrade, kde okrem pedagogickej práce aj tvoril. Za desaťročného balkánskeho pobytu vytvoril portréty štátnych predstaviteľov a monumentálne plastiky, z ktorých sa zachovalo iba torzo. Príčinou bola prvá svetová vojna. Po vojne sa vrátil na Slovensko a od roku 1924 jeho domovom bola Trnava. Tu jeho tvorba dosiahla vrchol.