Vladislav II. Jagelovský (1458-1490)

Vladislav II. Jagelovský (* 1. marec 1456, Krakov – † 13. marec 1516, Budín) bol český (od roku 1471) a uhorský (od roku 1490) kráľ z rodu Jagelovcov, syn poľského kráľa Kazimíra IV. a rakúskej vojvodkyne Alžbety Habsburskej. V manželstve s Annou z Foix a Candale sa narodili dve deti: Anna Jagelovská (* 23. júl 1503 – † 27. január 1547) a Ľudovít (* 1. júl 1506 – † 29. august 1526). Keď v roku 1490 zomrel kráľ Matej Korvín, vybrali si uhorskí šľachtici z viacerých uchádzačov za kráľa práve Vladislava. Dúfali totiž, že sa stane povoľným nástrojom v ich rukách. Vladislav sa tu dokázal presadiť napriek želaniu svojho otca, ktorý počítal s uhorskou korunou pre svojho mladšieho syna Jána Albrechta, ktorého časť šľachty zo Slovenska aj zvolila za kráľa. Na želanie uhorských stavov Vladislav presídlil do Budína a do Česka sa vrátil už iba trikrát.

Za vlády Vladislava II. sa obnovila ťažba striebra v kutnohorských baniach. Prvé toliarové mince – guldinery – sa v Kremnici razili za vlády Vladislava II. Jagelovského v rokoch 1499 – 1506. Iniciátorom ich razby bol významný banský a hutnícky podnikateľ, obchodník a finančník, komorský gróf Ján I. Thurzo. Medzi bežnými platidlami Vladislava II. sa vyskytuje aj viacero dovtedy nepoznaných nominálov. Sú to zlaté odrazky guldinerov, päťdukát, dvojdukát, odrazky denárov a obolov. Groše sú známe len z kremnickej mincovne.